O zmenách vo volebnom systéme sa od týchto čias toho nahovorilo už pomerne veľa, no „skutek utek". Hoci zákon upravujúci konanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako aj zákon o politických stranách boli novelizované, išlo skôr o menšie zmeny ako o skutočnú demokratizáciu systému. Výnimkou bolo hádam iba posilnenie váhy preferenčného hlasovania.
Do veľkej miery je práve volebný systém hlavným určujúcim faktorom správania sa politických strán a ich centrál. Práve neuveriteľná sila centrál pri určovaní kandidátky je jednou zo zásadných chýb usporiadania politickej moci. Tento systém však stranám - resp. ich lídrom vyhovuje. No nie sú v tom osamelí. Ďalším, komu to vyhovuje, sú podľa môjho názoru aj médiá - pre tie je jednoduchšie informovať a často i „ovplyvňovať" politické dianie v jednom obvode, v ktorom logicky hrajú významnú úlohu a majú podstatne exkluzívnejšie postavenie a najmä silu. Oba tieto úkazy pomenúvajú nie príliš demokratické pojmy: partokracia a médiokracia.
Ako je teda možné čeliť týmto nešvárom? Ťažko i jednoducho zároveň - zmenou a najmä demokratizáciou volebného systému! Zmena by mala nastať hlavne v tom, že poslanci nebudú tak silno naviazaní na rozhodnutia zhora - zo straníckej centrály, ale ich primárna opora bude v ich voličoch a to výrazne väčšia ako doposiaľ.
Keď si však uvedomíme, že centralizácia moci politických strán je historicky dlhodobý proces, na čo poukazuje vo svojom článku aj Ivan Šimko, tak by sme si mali byť vedomí, že potrebná decentralizácia, ktorú by si mali naordinovať samotné politické strany, bude veľmi bolestivá a zrejme aj zdĺhavá.
Naznačuje to i schválené programové vyhlásenie vlády, ktoré pomerne vágne popisuje, čo mieni robiť v tejto veci vláda premiéra Fica: „Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie, transparentnú úpravu pravidiel volebnej kampane a dôslednú kontrolu prostriedkov použitých na jej vedenie kandidujúcimi subjektmi vrátane ich verejnej kontroly."
Iniciovanie diskusie podľa mňa nestačí. Potrebné sú konkrétne opatrenia. Často sa spomína napríklad „ľúbivá" téma - zníženie počtu poslancov. O tejto téze písal vo svojom článku „Budeme voliť menší parlament po novom?" veľmi fundovane expert na volebnú problematiku Peter Novotný. Z jednej z tabuliek, ktoré v článku uvádza (tab. č. 1) vyplýva, že v európskych štátoch, ktoré majú približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, volia svojich zástupcov podobným systémom ako u nás. Na Slovensku je dokonca počet poslancov v pomere k počtu obyvateľov najnižší z porovnávaných krajín. Podstatný rozdiel je však v tom, že v žiadnej z týchto krajín si ľudia nevolia členov zákonodarného zboru v jednom jedinom obvode! Toto považujem za jeden z hlavných „kameňov úrazu" slovenského politického systému. Viac obvodov by predsa znamenalo, že poslanci by boli naozaj bližšie k občanom a uchádzali by sa o ich dôveru a nie o milosť médií, či straníckeho šéfa.
Sám som zvedavý, či politické strany naplnia svoje sľuby a očakávaná zmena nastane už v tomto volebnom období. „Relevantné politické sily" (citujúc programové vyhlásenie vlády) by sa na tom veru mohli dohodnúť, no vládnuci SMER-SD, by sa nemal na prípadnú nedohodu vyhovárať. Zmeniť volebný zákon môže totiž poľahky aj sám.
